Strach a Krysař
Základná otázka, ktorú si tu treba položiť, znie: prečo sa vlastne ľudia správajú tak, ako sa správajú; prečo robia všetko to, čo v súhrne vytvára onen impozantný dojem totálne jednotnej spoločnosti, totálne podporujúcej svoju vládu? Myslím, že každému nepredpojatému pozorovateľovi je odpoveď jasná: ženie ich do toho strach.
Zo strachu, že príde o miesto, vyučuje učiteľ v škole veci, ktorým neverí; zo strachu o svoju budúcnosť .... zo strachu o existenciu, postavenie a kariéru chodia na schôdze, odhlasúvajú tam všetko, čo majú, alebo aspoň mlčia; zo strachu robia všelijaké ponižujúce sebakritiky a pokánia a nepravdivo vyplňujú množstvo ponižujúcich dotazníkov; zo strachu, že ich niekto udá, neprejavujú verejne a často ani v súkromí svoje skutočné názory. Zo strachu z možných existenčných ústrkov, zo snahy zlepšiť si postavenie a zapáčiť sa vyšším orgánom vyhlasujú ... sami okliešťujú a deformujú svoje diela. Zo snahy zachrániť samých seba mnohí dokonca udávajú iných za to, čo robili spoločne.
Strach, o ktorom hovorím, si pravda nemožno predstavovať ako strach v bežnom psychologickom zmysle, teda jednoducho ako určitú konkrétnu emóciu: okolo seba väčšinou nevidíme ľudí trasúcich sa od strachu ako osika, ale celkom spokojne a sebaisto sa tváriacich občanov. Ide tu o strach v hlbšom, povedal by som etickom zmysle: totiž o viac či menej vedomú participáciu na kolektívnom vedomí trvalého a všadeprítomného ohrozenia; o starosť o to, čo je alebo by mohlo byť ohrozené; o postupné privykanie k tomuto ohrozeniu ako k substanciálnej súčasti prirodzeného sveta; o čoraz rozsiahlejšie, samozrejmejšie a obratnejšie osvojovanie si rozličných foriem vonkajškového prispôsobovania ako jediného produktívneho spôsobu sebaobrany. (VH)
A vrah o morálce káže a o spravodlivosti píše ...
Hrál slovo "my" a ... "čest"
a myslel "Vy" a ... "pěst",
https://www.youtube.com/watch?v=z0qxP46dDlA
Krysař to byl a já ho znal,
píšťalku měl, šel kudy chtěl dál a dál,
tisíce mil, krysař to byl a šel z něj strach.
Píšťalku měl, šel kudy chtěl dál a dál
a každej tón, každičkej tón kterej hrál
znamenal smrt, znamenal žal, znamenal pláč.
Géniové
"Géniové jsou jako bouře;
jdou proti větru,
děsí liidi
a čistí vzduch.
Přítomnost vynalezla různé hromosvody.
A podařilo se.
Ovšem že se podařilo;
podařilo se učinit příští bouří tím vážnější."
Soren A. KIERKEGAARD (1813-1855)
Not driven like slaves at the master’s command, forced to die at the stranger’s behest,
We dream of the time when our people and land, by freedom and peace will be blessed.
for those others
https://www.youtube.com/watch?v=1u5Z0GZ1WsE
7.7.2020
Justice and Memory - story about Eichmann and Argentina
Every story has a beginning and an end. In relation to Eichmann one asks: Is there any justice? Where was the justice when no police, no government were looking for Eichmann? Why did God allow evil to grow? What is the responsibility of the individual, the Church and society? Who is co-responsible?
Why did it all have to happen? Why six million people, including 1.5 million children, had to die?
We have to remain silent. Each word is useless...
The Eichmann‟s story is a story not only about suffering and human indifference, but also about (our) justice and (our) memory.
more:
http://www.ejst.tuiasi.ro/Files/83/1_Editorial.pdf
RAKOVINA:
https://www.youtube.com/watch?v=pNAMi7Ha_lw&list=PLryOXcEUHLnhRfHi7KaA1yNPLhOlrBCuY&index=8
Myšlienky dánskeho filozofa Sørena Kierkegaarda (1813-55) inšpirujú v posledných dekádach vedcov a bádateľov nielen v oblasti filozofie a etiky, ale aj teológie, sociológie, psychológie a iných vedných disciplín. Dôvod je jednoduchý – Kierkegaard v čase Zlatého veku Dánska poctivo riešil otázku miesta jednotlivca v spoločnosti a kriticky analyzoval trendy svojej doby, pričom sa pokúšal o prognostické úvahy.
Súčasná doba nielen v geopriestore krajín V4 a v EU ale na celom svete prináša výzvy, pri riešení ktorých je dôležitý interdisciplinárny dialóg. Nitra vo svojej dávnej histórii zohrala významnú úlohu v svetonázorovej orientácii celej Európy ale aj v dialógu medzi mienkotvornými entitami vtedajšieho západného a východného sveta. Náš pilotný projekt, Acta Kierkegaardiana založili Roman Králik, Peter Šajda a Abrahim Khan v Bratislave 11. septembra 2008. Od tohto okamihu začal fungovať prvý tím editorov: Roman Králik, Peter Šajda, Abrahim Khan a Jamie Turnbull. Neskoršie bol do tímu prizvaný aj Andrew Burgess, čo umožnilo vytvoriť väčšiu medzinárodnú spoluprácu.
Je našou túžbou, aby sme činnosťou tohto ústavu nielen vytvorili pozitívne hodnoty, ktoré pomôžu všetkým vám v nachádzaní odpovedí na otázky, ktorým čelíte, ale aj otvárali priestor, do ktorého budete radi prichádzať a prispievať svojimi poznatkami a inšpiráciami.
